Grónsko, krajina pokrytá ľadovcami a divokou prírodou, bola v minulosti domovom Vikingov. Títo škandinávski námorníci a objavitelia sa do histórie zapísali ako prví Európania, ktorí sa odvážili preskúmať a osídliť tento odľahlý kút sveta. Ako však začala táto kapitola ich histórie a prečo nakoniec ich osídlenie zaniklo? Začiatok osídlenia Grónska Vikingmi sa datuje do konca 10. storočia, presnejšie okolo roku 982, kedy islandský Viking Erik Červený, vyhnaný z Islandu za vraždy, objavil západné pobrežie Grónska. Po návrate na Island v roku 985 lákal ďalších osadníkov sľubmi o zemi, ktorú nazval Grónsko, aby zvýšil jej príťažlivosť. Táto strategická rétorika bola úspešná a viedla k dvom hlavným vlnám osídlenia, ktoré založili Východnú a Západnú osadu.
Vikingovia v Grónsku sa museli prispôsobiť drsným podmienkam a ich životný štýl bol oveľa viac závislý od lovu a rybolovu, než bolo ich roľníctvo v Európe. Zameriavali sa predovšetkým na lov tuleňov, mrožov a iných morských živočíchov, ktoré boli základom ich stravy a zároveň zdrojom materiálu pre výrobu oblečenia a stavebných materiálov. Kly z mrožov predstavovali veľmi drahú komoditu pre európsku smotánku.
Vikingovia, ktorí osídľovali Grónsko, mali priamy kontakt s kontinentálnou severnou Amerikou, a to najmä prostredníctvom svojich výprav do oblasti Newfoundland, kde založili osadu L’Anse aux Meadows. Krajina bola známa ako Vinland (územie Ameriky, ktorú podľa povestí objavil vikingský moreplavec Leif Eriksson pravdepodobne v roku 1001). Táto oblasť bola pre nich zdrojom surovín, najmä dreva, ktoré bolo v Grónsku vzácne. Drevo bolo pre Vikingov mimoriadne cenné, pretože ich lode, domy a mnohé nástroje vyžadovali kvalitný stavebný materiál. Vikingovia boli majstrami lodnej konštrukcie a ich flotila zahŕňala rôzne typy lodí. Dlhé lode boli určené na rýchle nájazdy a obchodné cesty, zatiaľ čo robustnejšie knarry boli používané na prepravu tovaru a osadníkov na dlhé vzdialenosti.
Archeologické náleziská v Grónsku poskytujú dôležité informácie o živote Vikingov na tomto území. Medzi najvýznamnejšie patria zvyšky domov, kostolov a hospodárskych budov v osadách, ako sú Brattahlíð v Eystribyggð (Východnej osade) a Hvalsey, kde sa nachádza dobre zachovaný kostol, ktorý je svedectvom o kresťanstve Vikingov. Tieto miesto je známe posledným záznamom o svadbe, ktorá sa konala v roku 1408, čo je zároveň jedným z posledných písomných dokladov o prítomnosti Vikingov v Grónsku.
Osídlenie Vikingov v Grónsku začalo upadať v 14. storočí, a to z niekoľkých dôvodov. Zmena klímy s príchodom malej doby ľadovej zhoršila už aj tak náročné životné podmienky, znižujúc možnosti poľnohospodárstva a zvyšujúc izoláciu osád. Okrem toho sa zmenili obchodné vzťahy a znížil sa dopyt po produkte, ako boli mrožie kly. Kontakt s osadníkmi sa zriedkaval a nepriaznivé klimatické podmienky spolu s nárastom ľadovcov obmedzili prístup k možnostiam lovu a rybolovu. Tiež sa zhoršili vzťahy s Inuitmi, ktorí sa do oblasti presunuli z oblasti severozápadnej Kanady a boli lepšie prispôsobení na prežitie v arktických podmienkach. Navyše, zvýšená tvorba ľadu v severnom Atlantiku sťažila plavbu a obmedzila kontakt medzi Grónskom a Európou, čo malo za následok ďalšie oslabenie obchodných a kultúrnych väzieb. V tomto čase sa Vikingovia v Grónsku stali čoraz viac izolovaní od zvyšku sveta, čo spolu s ostatnými menovanými faktormi viedlo k postupnému zániku ich osád.
Vikingovia ukázali svoju vynaliezavosť a obratnosť pri premiestňovaní sa a prežívaní v náročnom prostredí, ale nakoniec sa ich pokus o trvalé osídlenie Grónska skončil v dôsledku kombinácie nepriaznivých klimatických zmien,obchodných zmien a konkurencie s Inuitmi. Ich prítomnosť v Grónsku však zanechala nezmazateľnú stopu v podobe archeologických nálezov, ktoré nám dodnes umožňujú nahliadnuť do života a kultúry Vikingov na tomto odľahlom ostrove. Príbeh Vikingov v Grónsku je tak fascinujúcim pripomenutím toho, ako môže zmena klímy a prírodné podmienky ovplyvniť osudy celých civilizácií.
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.