V Európe sa používajú 3 rôzne spôsoby na identifikáciu a popis lavínového nebezpečenstva. Najpoužívanejšou je Stupnica lavínového nebezpečenstva. Tá je všeobecne najviac používaná a známa (stupne 1-5).
Ďalším spôsobom sú Typické lavínové problémy. Tento spôsob je vyžívaný aj na Slovensku a predstavuje 5 problémov, ktoré majú spoločné znaky pri lavínach. Definovala ho Asociácia európskych lavínových služieb (EAWS). Detailnejšie sa im povenujeme niekedy inokedy.
Nás bude teraz zaujímať tretí a zároveň najdetailnejší spôsob identifikácie lavín. Sú to Modely pre identifikáciu lavínového nebezpečenstva od rakúskej lavínovej služby (LWD Tirol), ktorá definuje 10 modelov.
Všetky tieto spôsoby identifikácie majú spoločnú jednu vec: poukazujú na typické, opakujúce sa a zvyčajne zrejmé situácie pri lavínovom nebezpečenstve. Rozdiel spočíva v úrovni pozorovania. Zatiaľ čo lavinové problémy poskytujú prvotný hrubý prehľad o možných zdrojoch nebezpečenstva (napr. nový sneh), modely (vzorce) nebezpečenstva sa ponárajú hlbšie do procesov v snehovej pokrývke a zameriavajú sa aj na príčiny problému (napr. problém spôsobený nadmerným zaťažením novým snehom na slabej vrstve). Modely nebezpečenstva teda opisujú rôzne scenáre alebo procesy, ktoré vedú k príslušnému problému lavín.
Nebezpečné situácie by sa mali rýchlo rozpoznať pomocou lavínových problémov a modelov nebezpečenstva. Týmto spôsobom môže najmä široká verejnosť identifikovať nebezpečenstvo a vyhnúť sa tak lavínovým nehodám.
Model 1 Druhé sneženie, pretrvávajúca slabá vrstva v snehovej pokrývke
Na začiatku zimy sú doskové lavíny často pozorované po druhom silnom snežení, zvyčajne vo vysokých nadmorských výškach (> 2000 m) a vysokých alpských nadmorských výškach (> 3000 m) na tienistých, veľmi strmých svahoch. Je to tak preto, lebo na jeseň po prvých veľkých snehových zrážkach často nasleduje dlhé obdobie stabilného, vysokotlakového počasia alebo aspoň bez zrážok. Vtedy prevládajú ideálne podmienky na metamorfizáciu snehu na sypké kryštály (hranatozrnný sneh), ktoré potom tvoria pretrvávajúcu slabú vrstvu, na ktorú následne opäť nasneží (stávajú sa prípady, že táto vrstva vytvára nestabilnú snehovú pokrývky počas celej zimy). V priebehu skorej zimy sa tento model môže vyskytovať v širokej škále výšok a orientácií svahov. Vo všeobecnosti hlboké pretrvávajúce slabé vrstvy tvorené začiatkom zimy spúšťajú lyžiari a freerideri začiatkom sezóny, je však možné, že neskôr v zime aj pri malom snežení. K tomu dochádza najmä na jar, keď hlboké pretrvávajúce slabé vrstvy sú ďalej oslabené presakovaním vody.
Model 2 Kĺzavý sneh
Lavíny najľahšie padajú smerom do údolia cez strmé a hladké povrchy. Počas tohto modelu vznikajú trhliny – ľahko viditeľné, niekedy až niekoľko metrov hlboké praskliny na povrchu snehovej pokrývky. Takéto trhliny sa v súčasnosti nepovažujú za priaznivé znaky. Kedysi ich ľudia považovali za znak stability svahu, pretože sa uvoľnilo napätie v snehovej pokrývke. Trhlina poukazuje na možnosť vzniku lavíny, (kĺzavým pohybom snehu) bez toho, aby sa potvrdilo, či alebo kedy sa takáto lavína skutočne uvoľní. Čo sa týka ich načasovania, lavíny s kĺzavým snehom patria medzi najťažšie predvídateľné lavíny, pretože sa môžu spustiť doslova v ktorúkoľvek dennú alebo nočnú dobu, aj keď je situácia v snehu stabilnejšia. To platí pre najchladnejší deň ale aj najteplejší deň v zime. Ďalej sa lavíny z kĺzania snehu nespúšťajú dodatočným zaťažením.
Model 3 Dážď na sneh
Dážď na snehu sa považuje za klasický výstražný signál pre vznik lavín. Na jednej strane jeho ďalšia váha zaťažuje celú snehovú pokrývku a na druhej strane, pretože pevnosť snehu sa veľmi rýchlo oslabí. Veľkou výhodou je, že žiadne identifikovanie nebezpečenstva nemôže byť ľahšie rozpoznateľné.
Model 4 Chladno po teplom počasí / teplo po chladnom
Teória, že obrovské teplotné rozdiely počas sneženia (bez ohľadu na to, či je zima za tepla alebo zima), má pozitívny vplyv na lavínovú situáciu,pretrvávala veľmi dlho v lavínovej vede. V skutočnosti je to tak iba za určitých, veľmi špecifických predchádzajúcich podmienok. Teplotné rozdiely majú väčšinou negatívny vplyv, pretože posilňujú metamorfózu snehu vo vnútri snehovej pokrývky. Spravidla sa vytvára tenká slabá vrstva, ktorá je veľmi náchylná na spustenie lavíny. Táto vrstva sa často nachádza na svahoch orientovaných na juh. Je to veľmi zradné z toho dôvodu, že slabá vrstva ešte neexistuje hneď po uložení nového snehu, ale tvorí sa v priebehu nasledujúcich dní, vďaka spomínanej metamorfóze snehu.
Model 5 Sneženie po dlhšom chladnom období
Medzi lavínovými udalosťami je to klasika – po dlhom období chladu začína snežiť. Okrem toho prevládajú silné vetry, ktoré transportujú nový sneh. V najkratšom možnom čase dôjde k zákernej situácii pre lyžiarov. Platí to aj v prípade, ak po dlhom chladnom období fúka „iba“ silný vietor bez sneženia. Problém je v tom, že čerstvé snehové akumulácie sú uložené na záveterných svahoch. Tie boli chránené od vetra a na povrchu starej snehovej pokrývky mohli byť vytvorené vrstvy povrchovej inoväte. Vetrom previatý sneh a pretrvávajúce slabé vrstvy sú navzájom veľmi zle spojené. Dodatočné zaťaženie môže spôsobiť odtrh lavíny.
Model 6 Voľný sneh a vietor
„Vietor je architekt lavín.“ Toto klasické príslovie z 30. rokov 20. storočia od Wilhelma Paulckeho zostáva dodnes platné. Vietor ovplyvňuje sneh, ktorý padá a sneh, ktorý už bol uložený. Je to hlavný faktor pri vytváraní lavín. Ak je sneh sypký a suchý, vietor ho distribuuje ľahšie, čím sa zvyšuje nebezpečenstvo lavín. Čím chladnejší je previevaný sneh, tým citlivejšie reaguje na dodatočné zaťaženie, pretože je krehký. Pre tento typ nebezpečenstva je charakteristické, že slabá vrstva sa zvyčajne skladá z nového snehu a je zasypaná snehovými akumuláciami (návejmi). Tento model sa líši od modelu 5 tým, že vrstva studeného, nesúdržného snehu nevzniká počas dlhých chladných periód, ale počas krátkeho časového obdobia. Buď napadne sneh pri nízkych teplotách a je premiestňovaný vetrom až následne. Alebo začne snežiť bez vetra a ten v priebehu sneženia zosilnie. Tento model je v praxi dobre identifikovateľný.
Model 7 Plytký sneh vedľa hlbokého snehu
Oblasti, kde je sneh plytký, majú obvykle menej priaznivé vrstvenie snehu, ako je to v prípade hlbokého snehu. Je to kvôli zosilneným transformačným procesom, ktoré prebiehajú vo vnútri plytkého snehu. Okrem toho sa doskové lavíny ľahšie spustia tam, kde je sneh plytký, pretože slabé vrstvy nie sú tak hlboko zapracované v snehu. Je teda pravdepodobnejšie, že sa spustia dodatočným zaťažením. Z tohto dôvodu sa v prechodných zónach od plytkého snehu po hlboký sneh často pozorujú odtrhy lavín. Toto sa vyskytuje často blízko terénnych hrán a na širokých hrebeňoch.
Model 8 Zasnežená povrchová inoväť
Povrchová inoväť patrí medzi najkrajšie druhy snehovej pokrývky. Sama o sebe nemá žiadny nebezpečný potenciál. Tento potenciál sa prejaví iba vtedy, keď je zasypaná čerstvým snehom. Potom sa stáva nebezpečnou. V skutočnosti sa považuje za jednu z najkritickejších vrstiev. Povrchová inoväť je zimný ekvivalent rosy. Relatívne „teplý“ a vlhký vzduch sa v tesnej blízkosti snehu stáva presýtený, dosiahne bod mrazu a uloží sa na chladnejšom povrchu snehu. Počasie je jasné, chladné a pokojné. Dokáže vzniknúť za pár minút, zvyčajne v noci. Cez deň vzniká na severných stranách. Bude sublimovať (z pevnej na paru) pri kontakte s teplým vzduchom alebo na priamom slnku.
Model 9 Zasnežené krúpky
Granulovaná forma zrážok, ktorá sa často ukladá počas hmly, prípadne jarnej búrky. Vznikajú v atmosfére pri vertikálnom prúdení vzduchu. Podchladené a nasýtené kvapky pulzujú hore-dole vo vertikálnom smere. Tým sa vytvára ich špecifický tvar. Na rozdiel od krúp, ktoré vznikajú v letnom období, sú krúpky malé a formou skôr pripomínajú sneh, ako ľad. Snehové náveje, ktoré sa hromadia na vrstve krúpok, sú iba slabo spojené so snehovou pokrývkou, tým sa zvyšuje nebezpečenstvo lavín. Krúpky sa často nachádzajú na malej ploche, pod skalnými stenami, prípadne nahromadené v lokálnych depresiách. Bez snehového profilu je ťažké si ho všimnúť, dokonca aj pre profesionálov. Toto je mimoriadne zradný jav. Problémy, ktoré spôsobuje, sú našťastie krátkodobé.
Model 10 Jarná situácia
Jar predstavuje obzvlášť zaujímavú výzvu pre lyžiarov vo voľnom teréne. Lavínová situácia sa rýchlo mení v priebehu dňa. Na jednej strane je nebezpečenstvo lavíny nízke, pokiaľ sa firnový sneh nachádza vo fáze zamrznutia. Vtedy je vznik lavín takmer vylúčený. So stúpajúcou teplotou, slnečným žiarením, prípadne vlhkosťou sa nebezpečenstvo radikálne zvyšuje. Fáza roztopenia firnu naopak prináša vysoké riziko lavín. V tomto období je preto časové plánovanie túry kľúčové.