Keď sa vietor v polárnom vortexe obráti, často sa píše o návrate tuhých zím. Overili sme si, čo sa po takýchto udalostiach naozaj dialo v Tatrách.

Terajšie ochladenie so SSW nesúvisí. Mráz v najbližších dňoch – denné priemerné teploty nad 1800 m okolo −8 až −1 °C a budúci týždeň (9. – 15. 11.) asi o 1 °C chladnejšie, ako je v tomto období obvyklé – je bežné novembrové počasie. Vietor v polárnom vortexe sa podľa modelov obráti na východný až okolo 9. – 11. 11., a to len krátko a slabo (na približne −2 až −3 m/s). Samotný vortex sa pritom pretiahne a rozdelí na dve jadrá – nad Sibírou a nad Kanadou. Prípadný vplyv by sa pri zemi prejavil spravidla až s oneskorením niekoľkých týždňov. Mesačný model pritom od polovice novembra ukazuje skôr teplejšie týždne.

Ako zriedkavé je novembrové SSW? V zozname veľkých náhlych stratosférických oteplení NOAA (45 udalostí v rokoch 1958–2023) boli v novembri len dve – 30. 11. 1958 a 28. 11. 1968. Väčšina pripadá na január a február. Ak sa obrat vetra okolo 10. 11. potvrdí, pôjde o najskorší začiatok v celom zozname. Je to teda zaujímavá udalosť – no samotná zriedkavosť ešte nehovorí nič o tom, aká bude zima v Tatrách.

NOAA CPC: zonálny vietor v 10 hPa na 60° s. š., sezóna 2026/2027
Sila polárneho vortexu – západný vietor vo výške okolo 30 km (10 hPa) na 60° s. š. v sezóne 2026/2027. Červená = analýza, zelené = predpovede amerického modelu GFS, žltá = dlhodobý priemer, sivé pásma = bežný rozsah (10–90 % a 30–70 %), čierne čiary = minimum a maximum. Pokles pod nulu (modrá prerušovaná čiara) znamená obrat vetra na východný – náhle stratosférické oteplenie. Zdroj: NOAA Climate Prediction Center (verejná doména).

Čo nasledovalo v Tatrách: porovnali sme 38 udalostí od roku 1966 s dennými meraniami IMGW na Kasprowom Wierchu (1987 m) a v Zakopanom (855 m) a s meraniami SHMÚ v Poprade (694 m) a na Štrbskom Plese (1356 m; voľne dostupný denný rad až od roku 1991, teda 19 udalostí). Lomnický štít a Skalnaté pleso, žiaľ, nemajú dlhé denné rady voľne dostupné. Pre teplotu, zrážky a nový sneh sme vypočítali odchýlky od normálu daného dňa v roku (bez dlhodobého trendu) a spriemerovali ich v troch obdobiach po udalosti. Aby sme vedeli, či výsledok nie je náhoda, rovnaký výpočet sme zopakovali pre 500 súborov náhodných dátumov v tých istých mesiacoch.

Stanica Počet SSW 0 – 14 dní 15 – 30 dní 31 – 60 dní
Kasprowy Wierch (PL), 1987 m 38 −0,69 °C (p = 0,16) −0,17 °C (p = 0,73) −0,33 °C (p = 0,34)
Štrbské Pleso (SK), 1356 m 19 −0,48 °C (p = 0,49) −0,75 °C (p = 0,31) +0,11 °C (p = 0,85)
Zakopané (PL), 855 m 38 −0,56 °C (p = 0,30) −0,03 °C (p = 0,95) −0,48 °C (p = 0,21)
Poprad (SK), 694 m 38 −0,70 °C (p = 0,20) +0,05 °C (p = 0,93) −0,52 °C (p = 0,17)
Priemerná odchýlka teploty po veľkých SSW (1966–2023; Štrbské Pleso len od 1991). p = podiel náhodných súborov dátumov s rovnako veľkou alebo väčšou odchýlkou; za preukázateľné sa bežne považuje p < 0,05.
Odchýlka teploty na štyroch tatranských staniciach pred a po SSW
Priemerná odchýlka teploty od normálu 20 dní pred a 60 dní po veľkých SSW (červená) na štyroch staniciach v porovnaní s rozsahom, aký dávajú náhodne zvolené dni (sivé pásmo). Krivka sa po udalosti drží prevažne v bežnom rozsahu; výraznejší chlad sa v Zakopanom a v Poprade vyskytoval skôr pred začiatkom SSW než po ňom. Zdroj: NOAA CSL SSW Compendium, IMGW-PIB, ECA&D (Klein Tank a kol., 2002; údaje SHMÚ); výpočet Snow GIS (avalanche.sk).
  • Teplota: na všetkých štyroch staniciach v priemere o 0,5 – 0,8 °C chladnejšie v niektorom z období, inokedy takmer bez rozdielu. Ani jedna hodnota nie je štatisticky preukázateľná – podobné odchýlky dávajú aj náhodne zvolené dni.
  • Zrážky a nový sneh: prakticky bez zmeny (odchýlky blízko nuly, p ≥ 0,46).
  • Prečo nie „apokalypsa“: podľa odbornej literatúry SSW v Európe zvyšuje šancu na studené vpády a blokujúce situácie, zvyčajne s oneskorením niekoľkých týždňov. Nie každá udalosť sa však prenesie až k zemi a jej prejav sa v rôznych oblastiach líši. V tatranských meraniach za takmer 60 rokov sa výrazný vplyv neprejavil.
  • Čo bolo pre sneh v Tatrách dôležitejšie: v rovnakom rozbore mal najsilnejší vzťah k novému snehu východoatlantický vzorec (EA) – v kladnej fáze, ako teraz, bývalo teplejšie a menej snehu.

Zdroje: NOAA Chemical Sciences Laboratory – SSW Compendium (dátumy podľa reanalýzy ERA5); IMGW-PIB – denné údaje staníc Kasprowy Wierch a Zakopane 1966–2026; ECA&D – Klein Tank, A.M.G. a kol. (2002), Int. J. Climatol. 22, 1441–1453, údaje SHMÚ pre Poprad a Štrbské Pleso (www.ecad.eu); vlastný výpočet Snow GIS (avalanche.sk).

Týždenný a sezónny výhľad snehu – 6. 11. 2026

Najbližšie 2 týždne

Podľa 51 scenárov ECMWF ENS pripadne vo Vysokých Tatrách nad 1800 m do 12. 11. 2–17 cm nového snehu (medián 7 cm) a do 19. 11. spolu 12–60 cm (medián 30 cm). 30 cm a viac za 2 týždne vychádza v 49 % scenárov. Priemerná denná teplota v týchto polohách sa bude pohybovať okolo −8 až −1 °C.

Týždne 1–6 (ECMWF EC46)

Odchýlky od klimatického normálu modelu nad 1800 m. „Skôr nad/pod normálom“ znamená, že aspoň 60 % scenárov je na jednej strane normálu; inak signál nie je jasný.

  • 9. 11.–15. 11.: teplota −1,0 °C – skôr pod normálom; sneh 66 % normálu – skôr pod normálom (šanca na nadnormálnu teplotu 24 %, na nadnormálny sneh 39 %)
  • 16. 11.–22. 11.: teplota 1,6 °C – skôr nad normálom; sneh 80 % normálu – bez jasného signálu (šanca na nadnormálnu teplotu 75 %, na nadnormálny sneh 43 %)
  • 23. 11.–29. 11.: teplota 0,8 °C – skôr nad normálom; sneh 82 % normálu – bez jasného signálu (šanca na nadnormálnu teplotu 63 %, na nadnormálny sneh 47 %)
  • 30. 11.–6. 12.: teplota 1,2 °C – skôr nad normálom; sneh 87 % normálu – bez jasného signálu (šanca na nadnormálnu teplotu 63 %, na nadnormálny sneh 47 %)
  • 7. 12.–13. 12.: teplota 1,0 °C – skôr nad normálom; sneh 83 % normálu – bez jasného signálu (šanca na nadnormálnu teplotu 65 %, na nadnormálny sneh 43 %)
  • 14. 12.–20. 12.: teplota 1,3 °C – skôr nad normálom; sneh 89 % normálu – bez jasného signálu (šanca na nadnormálnu teplotu 71 %, na nadnormálny sneh 47 %)

Sezónny výhľad (ECMWF SEAS5)

Mesačné odchýlky nad 1800 m podľa 51 scenárov SEAS5 (v zátvorke šanca na hodnotu nad normálom). Sezónne predpovede majú v strednej Európe nízku úspešnosť – najspoľahlivejší býva signál teploty, množstvo snehu je veľmi neisté.

  • December: teplota 1,1 °C – skôr nad normálom (71 %); sneh 86 % normálu – skôr pod normálom (37 %); zrážky bez jasného signálu
  • Január: teplota 1,4 °C – skôr nad normálom (80 %); sneh 104 % normálu – bez jasného signálu (51 %); zrážky bez jasného signálu
  • Február: teplota 1,8 °C – skôr nad normálom (76 %); sneh 99 % normálu – bez jasného signálu (47 %); zrážky skôr nad normálom
  • Marec: teplota 0,8 °C – skôr nad normálom (71 %); sneh 92 % normálu – bez jasného signálu (45 %); zrážky skôr nad normálom
  • Apríl: teplota 1,4 °C – skôr nad normálom (71 %); sneh 88 % normálu – bez jasného signálu (43 %); zrážky bez jasného signálu

Stratosféra, prúdenie a klimatické indexy

Polárny vortex: zonálny vietor v 10 hPa na 60° s. š. má dnes 0 m/s. Modely GFS (obrat od 9. 11., minimum −3,2 m/s okolo 11. 11.) aj ECMWF (obrat od 10. 11., minimum −1,8 m/s okolo 11. 11.) predpovedajú jeho obrat na východný, teda veľké náhle stratosférické oteplenie (SSW). V Tatrách po 38 SSW od roku 1966 nasledovalo v priemere len mierne a štatisticky nepreukázateľné ochladenie (−0,3 až −0,7 °C) a žiadny vplyv na množstvo snehu – podrobnosti v úvode článku.

Jet stream nad 20° v. d. (maximum vetra v 250 hPa) bude v najbližších 10 dňoch 7 dní severne od 60° s. š., 3 dni nad strednou Európou. Jet nad alebo južne od Tatier znamená aktívnejšie počasie a častejšie zrážky, jet ďaleko na severe skôr stabilnejšie počasie.

Posledné mesačné indexy NOAA (október 2026): NAO 1,8, EA 1,2, SCA 0,0, AO 1,3, ENSO (ONI ASO 2026) 2,5. Východoatlantický vzorec (EA) je v Tatrách historicky najsilnejším signálom pre sneh: kladná fáza znamenala teplejšie počasie a menej nového snehu, záporná naopak. Aktuálne je kladný. Prebieha silné El Niño; na sneh v Tatrách nemalo v minulosti preukázateľný vplyv, môže však ovplyvňovať stav polárneho vortexu. Indexy opisujú uplynulý mesiac a vysvetľujú len časť premenlivosti – slúžia ako kontext, nie ako predpoveď.

Čo to znamená pre sneh a laviny

  • Snehová pokrývka sa bude postupne budovať; s vetrom vzniknú prvé vetrové dosky v záveterných žľaboch a kotloch.
  • Pokrývka je zatiaľ tenká (do 6 cm) a predpoveď obsahuje aj 4 a viac dní bez sneženia v mraze – v tenkom snehu sa tvoria hranaté kryštály a dutinová inovať. Takáto slabá vrstva pri zemi môže byť problémom po ďalšom výdatnom snežení a pretrvať dlho do zimy.
  • EC46 naznačuje teplejšie týždne (16. 11.): skôr sadanie a zvlhčovanie snehu.

Prehľad pohorí

Pohorie Polohy Sneh teraz (max.) Nový sneh za 2 týždne (10.–90. perc., medián) cm EC46 sneh, týždne 2–4
Vysoké Tatry nad 1800 m 6 cm 12–60 (30) 16. 11. ≈ normál · 23. 11. ≈ normál · 30. 11. ≈ normál
Západné Tatry nad 1700 m 12 cm 9–50 (21) 16. 11. ≈ normál · 23. 11. ≈ normál · 30. 11. ≈ normál
Nízke Tatry nad 1600 m 1 cm 8–44 (19) 16. 11. ≈ normál · 23. 11. ≈ normál · 30. 11. ≈ normál
Malá Fatra nad 1300 m 0 cm 2–22 (9) 16. 11. ≈ normál · 23. 11. ≈ normál · 30. 11. ≈ normál
Veľká Fatra nad 1300 m 0 cm 4–25 (11) 16. 11. ≈ normál · 23. 11. ≈ normál · 30. 11. ≈ normál

Vysvetlivky pojmov

  • Scenár (člen ensemblu) – Jeden z 51 behov toho istého modelu ECMWF, spustených s nepatrne odlišnými začiatočnými podmienkami. Keď sa scenáre zhodujú, predpoveď je istejšia; keď sa rozchádzajú, istota je nízka.
  • ECMWF ENS, EC46, SEAS5 – Predpovede Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia: ENS na 15 dní, EC46 na 46 dní (týždne) a SEAS5 na 7 mesiacov (sezóna). Čím dlhší horizont, tým hrubšie rozlíšenie a menšia spoľahlivosť.
  • Medián a 10.–90. percentil – Medián je stredná hodnota – polovica scenárov dáva menej, polovica viac. Rozpätie 10.–90. percentilu ukazuje, kam padá 8 z 10 scenárov; extrémne scenáre na okrajoch sú vynechané.
  • Normál – Priemerné podmienky v danom týždni či mesiaci podľa dlhodobej klimatológie samotného modelu. Odchýlka +1 °C znamená o stupeň teplejšie, 120 % snehu o pätinu viac snehu, než je v tom období obvyklé.
  • Šanca nad normálom – Podiel scenárov, v ktorých je týždeň alebo mesiac teplejší, resp. snehovo bohatší ako normál. Okolo 50 % znamená, že model nemá jasný signál; 60 % a viac „skôr nad normálom“, 40 % a menej „skôr pod normálom“.
  • Polárny vortex – Silné západné prúdenie vo výške 30 km (hladina 10 hPa) okolo Arktídy, ktoré v zime drží studený vzduch na severe. Meria sa rýchlosťou vetra na 60° s. š.
  • Náhle stratosférické oteplenie (SSW) – Rýchle oteplenie stratosféry nad Arktídou, pri ktorom sa vietor vo vortexe obráti na východný; vortex sa pritom vytlačí z pólu alebo rozdelí na dve časti. Úplne zaniká až na jar. V Európe môžu po ňom s oneskorením niekoľkých týždňov prísť studené vpády; v Tatrách však v minulosti nemalo jednoznačný vplyv na množstvo snehu.
  • Jet stream – Pás najsilnejšieho vetra vo výške okolo 10 km (hladina 250 hPa), pozdĺž ktorého sa pohybujú tlakové níže. Keď je nad Tatrami alebo južne od nich, počasie býva aktívnejšie, so zrážkami; keď je ďaleko na severe, skôr pokojné.
  • NAO a AO – Severoatlantická a arktická oscilácia – tlakové rozdiely medzi severom a juhom Atlantiku a Arktídy. Kladná fáza prináša do strednej Európy skôr mierne západné prúdenie. V Tatrách súvisia najmä s teplotou, s množstvom snehu takmer nie.
  • EA a SCA – Východoatlantický a škandinávsky cirkulačný vzorec. Pre Tatry sú dôležitejšie ako NAO: kladný EA historicky znamenal teplejšie počasie a menej snehu, kladný SCA (najmä v novembri) menej zrážok.
  • ENSO, El Niño, ONI – Kolísanie teploty povrchu Tichého oceánu pri rovníku; ONI je jeho index (nad +0,5 El Niño, pod −0,5 La Niña). Výrazne ovplyvňuje počasie v tropickom pásme a v Amerike; na sneh v Tatrách nemalo v minulosti preukázateľný vplyv.
  • Slabá vrstva, hranaté kryštály, dutinová inovať – Pri tenkej snehovej pokrývke a dlhšom mraze sa sneh premieňa na hranaté kryštály bez súdržnosti, pri zemi až na dutinovú inovať. Takáto vrstva môže po ďalšom snežení dlho slúžiť ako šmyková plocha pre doskové laviny.
  • Odtrhové zóny – Strmé svahy (zhruba 30–55°) nad hranicou lesa, kde sa laviny môžu uvoľniť. Snow GIS v nich počíta lavínový potenciál.

Výhľad je výskumný produkt modelu Snow GIS založený na ensemble predpovediach ECMWF (ENS, EC46, SEAS5) a nie je lavínovou predpoveďou. Spoľahlivosť rýchlo klesá s dĺžkou predpovede – nad 2 týždne ide o pravdepodobnostné usmernenie smeru odchýlky, nie o miestne hodnoty. Pred túrou vždy aktuálna lavínová predpoveď SLP HZS (www.laviny.sk).

Dáta: Open-Meteo.com (ECMWF ENS, EC46, SEAS5, GFS; CC BY 4.0), NOAA CPC (indexy NAO, AO, EA, SCA, ONI), NOAA CSL SSW Compendium; historický rozbor: IMGW-PIB (Kasprowy Wierch, Zakopané, 1966–2026). Model Snow GIS © Miroslav Žiak, avalanche.sk.