Topenie ľadovcov predstavuje v súčasnosti veľmi vážny problém. Klimatické zmeny spôsobujú dramatický ústup nielen ľadovcových štítov, ale aj horských ľadovcov. Kryosféra dosahuje minimum od čias posledného zaľadnenia. Výskum ľadovcov je preto jeden z dôležitých aspektov na upozornenie pre všetkých a poukázanie dôležitosti opatrení na spomalenie týchto negatívnych procesov. Preto sme sa rozhodli, vzhľadom k predchádzajúcim skúsenostiam s výskumom a možnosti získania technických prostriedkov, pre realizáciu výskumu. Ten by sa mal venovať monitorovaniu ablačnej zóny vybraného ľadovca v Nepále.
Čo je to ablačná zóna a ablácia ľadovcov?
Ablačná zóna predstavuje v ľadovcovej štruktúre miesto, kde ľadovce už ďalej nerastú, ale naopak sa zmenšujú a dochádza k ich postupnému topeniu. Tieto zóny sú v súčasnosti stále viac posúvané k zdroju vzniku ľadovcov. Čiže ľadovce stále zmenšujú svoju akumulačnú časť a posúva sa aj ich snežná čiara (obr. 1). Výsledky viacerých výskumov to len potvrdzujú.
Na miestach, kde dochádza k ablácii je zvýšený výpar, prebiehá tu odtok povrchovej, ale aj podpovrchovej vody. Inak povedané, ľadovec tu má už svoje dni spočítané. Navyše sa dostáva stále viac na povrch suť, ktorá bola skrytá v ľadovci. Tu ešte môže ľadovec existovať ako tzv. skalný ľadovec (Rock Glacier), ktorý je skrytý pod veľkým množstvom sutí. Ale jeho hrúbka už nedosahuje také rozmery ako predtým. Jedna z možných foriem je aj tzv. Reconstituted Glacier, čiže ľadovec, ktorý sa vytvoril pod koncom visiaceho ľadovca akumuláciou a rekonštitúciou tlakom počas topenia (regeláciou) ľadových blokov, ktoré padli od čela visiaceho ľadovca. Nazýva sa aj ľadovec Remanié.
Nás bude pri výskume v Nepále zaujímať okrem iného dôležitý faktor – Positive degree day sum (PDD). Čo je vlastne súčet denných priemerných teplôt nad 0 °C v danom časovom období (obvykle meraných počas jedného roka). PDD je možné považovať za celkovú energiu dostupnú na topenie snehu a ľadu v priebehu jedného roka. Viaceré štúdie ukázali, že ročné sumy denných pozitívnych stupňov (PDD) sa každým rokom zvyšujú, čo je pripisované najmä klimatickým zmenám. Podobný výskum sa realizoval na ľadovci Baltoro, z veľkou podporou vládnych projektov. My by sme radi začali na menej známych ľadovcoch a zatiaľ s jednou meteorologickou stanicou. Príklad takejto stanice je na ďalšom obrázku.
V súčasnosti máme takúto stanicu prisľúbenú priamo od výrobcu meteorologických staníc a pracujeme aj na potrebných povoleniach od nepálskej vlády. Po rozbehnutí pilotného projektu by sme radi oslovili aj širokú verejnosť o podporu, prípadne grantov. Veríme, že budeme úspešní a prispejeme k zvýšenej osvete, ktorá je v súčasnosti asi jediný nástroj na zastavenie týchto negatívnych vplyvov na celú planétu a najmä nášho života na nej.
Ak by ste mali záujem o detailnejšie poznatky z glaciológie, vzniku a vývoja ľadovcov v Tatrách, môžete sa prihlásiť na tzv. štvrtkové exkurzie vo Vysokých Tatrách, kde si toho povieme veľa o ľadovcoch v Tatrách, ich formovaní a vytváraní súčasného reliéfu, ale aj živote dobového človeka v Tatrách. Prihláška a bližšie informácie sú tu:
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.