Prezentácie a diskusie na túto tému sa zvyčajne odohrávajú na pôde kľúčovej inštitúcie, ako je Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF), ktorá prevádzkuje Službu pre klimatické zmeny Copernicus (Copernicus Climate Change Service – C3S). Práve tieto organizácie sú hlavným zdrojom sezónnych predpovedí pre Európu. Na základe diskusií a prezentovaných modelových výstupov na výstave Meteorological Technology World Expo 2025 možno zhrnúť kľúčové body analýzy pre zimu 2025/2026.
Kľúčové body klimatickej analýzy pre zimu 2025/2026 v Európe:
Dôležité upozornenie: Ide o sezónny výhľad, ktorý pracuje s pravdepodobnosťami a odchýlkami od dlhodobého priemeru (zvyčajne 1993-2016). Nejde o presnú predpoveď počasia pre konkrétny deň alebo týždeň.
- Teplotný výhľad – Prevaha miernejšej zimy:
- Väčšina modelových súborov od ECMWF a ďalších globálnych centier sa zhoduje na vyššej pravdepodobnosti teplotne nadpriemernej zimy pre väčšinu Európy.
- Najvýraznejšia kladná teplotná anomália sa očakáva v severnej a východnej Európe. Pre strednú Európu, vrátane Slovenska, je signál o niečo slabší, ale stále sa prikláňa k mierne teplejšiemu charakteru zimy ako celku.
- To však nevylučuje možnosť krátkodobých, niekoľkotýždňových vpádov arktického vzduchu, ktoré by priniesli silné mrazy a sneženie. Celkový priemer za tri zimné mesiace (december, január, február) by však mal byť vyšší ako zvyčajne.
- Zrážkový výhľad – Rozdelená Európa:
- Modely naznačujú zvýšenú pravdepodobnosť vlhšej zimy (viac zrážok) pre severnú Európu (Škandinávia, Britské ostrovy) a časti západnej Európy. Dôvodom je predpokladaná prevaha západného atlantického prúdenia.
- Naopak, pre oblasť Stredomoria a juhovýchodnej Európy modely favorizujú priemerné až podpriemerné množstvo zrážok.
- Pre strednú Európu je zrážkový signál najmenej istý a modely neukazujú jasný trend ani k suchšej, ani k vlhšej zime.
- Kľúčové ovplyvňujúce faktory:
- El Niño-Južná oscilácia (ENSO): Aktuálne sa nachádzame v neutrálnej fáze ENSO, ktorá pravdepodobne pretrvá aj počas zimy. To znamená, že tento silný globálny faktor nebude mať dominantný vplyv na počasie v Európe, čo zvyšuje neistotu predpovede.
- Polárny vír: Sila a stabilita stratosférického polárneho víru bude kľúčovou „divokou kartou“ tejto zimy. Stabilný a silný polárny vír by znamenal udržanie studeného vzduchu v arktickej oblasti a podporil by miernejšie západné prúdenie do Európy. Naopak, jeho náhle stratosférické oteplenie a následné zoslabnutie by mohlo viesť k výrazným a dlhotrvajúcim vpádom mrazivého vzduchu do stredných zemepisných šírok, vrátane strednej Európy. Súčasné modely zatiaľ nenasvedčujú jeho výraznému narušeniu na začiatku zimy.
- Teplota povrchu Atlantického oceánu: Stále nadpriemerne teplé vody v severnom Atlantiku môžu poskytovať viac vlhkosti a energie pre tlakové níže, čo by mohlo viesť k veternejšiemu a vlhšiemu počasiu, najmä v západnej Európe.
Záver prezentácií bol jednoznačný: Aj keď hlavný scenár pre Európu počíta s ďalšou zimou, ktorá bude ako celok teplotne nadpriemerná, lokálne a časovo obmedzené epizódy pravého zimného počasia sú stále veľmi pravdepodobné. Najväčšia neistota v predpovedi pre strednú Európu spočíva práve v správaní sa polárneho víru v druhej polovici zimy.
