Rozsiahle požiare v arktickej oblasti, prevažne na Sibíri, ale aj Kanade, môžu vytvoriť nebezpečnú slučku spätnej väzby klimatickej zmeny.
Masívne požiare horiace v Arktíde uvoľnili len v júni, pred začiatkom tradičnej sezóny, toľko oxidu uhličitého do atmosféry ako vyprodukuje Švédsko za rok. To ale nie je to najhoršie..

„Rozsah požiarov je v 16-ročnom satelitnom zázname bezprecedentná,“ povedal Thomas Smith, vedecký pracovník na London School of Economics. „Zdá sa, že požiare sú viac severne ako obvykle a niektoré z nich zapálili rašelinové pôdy.“

Teplejšie a suchšie podmienky dehydratujú rozsiahle rašelinové polia v celom regióne. Nielenže tieto zásoby predstavujú tisíce rokov uloženého uhlíka, ale môžu horieť pod zemou, dokonca aj počas arktických zím, roky a možno aj desaťročia.

Oxid uhličitý nie je jediná vec, ktorej sa musíme obávať. Častice uvoľňované do atmosféry v dyme z ohňa môžu zachytávať teplo, čo zvyšuje účinky otepľovania klímy. Keď sa tieto častice usadia na snehu a ľade, znižujú ich odrazivosť, takže sa rýchlejšie topia, čo prispieva k ešte väčšiemu otepľovaniu.

Tie isté častice sú škodlivé pre ľudské zdravie. Požiare na Sibíri už doteraz postihli viac ako 120 000 km2 rozlohy a ďalších 30 000 km2 je v súčasnosti aktívnych. Podmienky v celom regióne sú také zlé, že približne 900 000 obyvateľov podpísalo petíciu vyzývajúcu ruskú vládu, aby vyhlásila stav núdze a pokúsila sa uhasiť požiare. Také podmienky upútali pozornosť prezidenta Trumpa, ktorý údajne oslovil Vladimíra Putina, aby ponúkol pomoc USA v boji proti požiarom.

Oddelenie Európskej únie pre monitorovanie atmosféry predpokladá, že požiare nad polárnym kruhom emitovali do atmosféry 50 megatony oxidu uhličitého iba v júni (mesiac pred začiatkom typickej požiarnej sezóny). Toto číslo zodpovedá celkovým emisiám Švédska za celý rok a je to viac ako to, čo bolo vyprodukované v júni pri požiaroch v Arktíde v rokoch 2010 až 2018 spolu. V júli sa pri požiaroch vypustilo 79 megatony oxidu uhličitého, zdvojnásobil sa tým predchádzajúci rekord za jeden mesiac, ktorý bol stanovený v roku 2004.

„Je nezvyčajné pozorovať požiare tohto rozsahu a trvania v takých vysokých zemepisných šírkach v júni,“ píše odborník na požiare spoločnosti E.U. Mark Parrington. „Teploty v Arktíde však rástli oveľa rýchlejšie, ako je globálny priemer, a teplejšie podmienky podporujú vznik požiarov a ich pretrvávanie.“

Tohtoročné arktické mega-požiare presahujú predpovede. Štúdia vykonaná v roku 2012 varovala, že na Aljaške by mohlo do roku 2099 každý rok horieť až 5200 km2. K 31. júlu už vyhorelo 3 690 štvorcových kilometrov a to sme len čiastočne v asi strede požiarnej sezóny.

Odhaduje sa, že Arktída obsahuje asi 50% zemského uhlíka planéty, ukrytého v permafroste. Vedci, ktorí sa zaoberajú klimatickými zmenami, sa obávajú, že ak sa uvoľní dostatok uhlíka, mohlo by to viesť k zvratu, ktorým by sme prešli zo súčasného zvyšovania globálnych teplôt na oveľa rýchlejšie, čo by viedlo k katastrofálnym výsledkom. Už súčasný trend je šialene rýchly..

Pôvodný článok Wes Silera upravil a doplnil Miroslav Žiak

facebookShare on Facebook
TwitterPost on X
FollowFollow us
PinterestSave
Mohlo by Vás zaujímať